겨울 말꼬리 Equisetum hyemale
PDF
공유
Facebook
WhatsApp
Viber
Telegram


광고에 관심이 있으십니까?
1/2
PDF
공유
Facebook
WhatsApp
Viber
Telegram
€4.73
PLN 20
≈ ₩8,103
≈ ₩8,103
판매자에게 연락
세부 정보:
영어
폴란드어
독일어
헝가리어
슬로바키아어
리투아니아어
라트비아어
한국어로 번역
Characteristics of the Plant Species Description Horsetails are expansive, moisture-loving, semi-evergreen perennials. Depending on the species, they reach varying heights, for example, winter horsetail 40-150 cm, and Arctic horsetail a maximum of 25 cm. The plants produce stiff, vibrant green shoots with clearly defined segments and dense lateral branches resembling needle-like leaves. From April...
Characteristics of the Plant
Species Description
Horsetails are expansive, moisture-loving, semi-evergreen perennials. Depending on the species, they reach varying heights, for example, winter horsetail 40-150 cm, and Arctic horsetail a maximum of 25 cm. The plants produce stiff, vibrant green shoots with clearly defined segments and dense lateral branches resembling needle-like leaves. From April to June, the winter horsetail plant produces spore-bearing shoots resembling cones, which Arctic horsetail produces only in summer. Horsetails prefer partial shade and shade, but they will also thrive in full sun if provided with adequate moisture. Soil should be loamy, fertile, moist, and acidic. Arctic horsetail can grow in very poor soil – it is very undemanding. All horsetails can easily withstand even the harshest frosts and are not attacked by diseases or pests. The only problem with growing ornamental horsetails is their expansiveness, so it's best to plant them in a large container at least 30 cm deep or use another permanent barrier to contain them. The least expansive is the Arctic horsetail. These plants perform well in ponds, in a bog garden, or directly in water. They also thrive in a damp border. They suit both naturalistic and modern, minimalist designs. Pruning them low is recommended in spring.
Features of the Plant
Flowering period: June-July
Height with flower: 100
Height without flower: 100
Leaf color: green
Location: semi-shade, shady
Water requirements: moist
Soil reaction: slightly acidic - pH 5.6 - 6.5
Soil type: average garden soil
Frost resistance: group 3 -40.0 to -34.5
Number of plants per m²: 5
decorative leaves
naturalistic
sodding
container
discount
by the water
Species Description
Horsetails are expansive, moisture-loving, semi-evergreen perennials. Depending on the species, they reach varying heights, for example, winter horsetail 40-150 cm, and Arctic horsetail a maximum of 25 cm. The plants produce stiff, vibrant green shoots with clearly defined segments and dense lateral branches resembling needle-like leaves. From April to June, the winter horsetail plant produces spore-bearing shoots resembling cones, which Arctic horsetail produces only in summer. Horsetails prefer partial shade and shade, but they will also thrive in full sun if provided with adequate moisture. Soil should be loamy, fertile, moist, and acidic. Arctic horsetail can grow in very poor soil – it is very undemanding. All horsetails can easily withstand even the harshest frosts and are not attacked by diseases or pests. The only problem with growing ornamental horsetails is their expansiveness, so it's best to plant them in a large container at least 30 cm deep or use another permanent barrier to contain them. The least expansive is the Arctic horsetail. These plants perform well in ponds, in a bog garden, or directly in water. They also thrive in a damp border. They suit both naturalistic and modern, minimalist designs. Pruning them low is recommended in spring.
Features of the Plant
Flowering period: June-July
Height with flower: 100
Height without flower: 100
Leaf color: green
Location: semi-shade, shady
Water requirements: moist
Soil reaction: slightly acidic - pH 5.6 - 6.5
Soil type: average garden soil
Frost resistance: group 3 -40.0 to -34.5
Number of plants per m²: 5
decorative leaves
naturalistic
sodding
container
discount
by the water
더 보기
한국어로 번역
Charakterystyka Rośliny
Opis Gatunku
Skrzypy ogrodowe to ekspansywne, wilgociolubne, częściowo zimozielone byliny. W zależności od gatunku, osiągają różne wysokości, np skrzyp zimowy 40-150 cm, skrzyp arktyczny maksymalnie 25 cm. Rośliny wytwarzają sztywne żywozielone pędy z wyraźnie zaznaczonymi segmentami i gęstymi odgałęzieniami bocznymi przypominającymi igiełkowe liście. Od kwietnia do czerwca roślina skrzypu zimowego wytwarza pędy zarodnionośne przypominające szyszki, które skrzyp arktyczny wytwarza dopiero latem. Skrzypy preferują miejsca półcieniste i cieniste, ale poradzą sobie także w słońcu, jeśli zapewnimy im odpowiednią wilgotność. Gleby winny być gliniaste, żyzne, wilgotne o kwaśnym odczynie. Skrzyp arktyczny może rosnąć na bardzo ubogim podłożu - jest bardzo mało wymagający. Wszystkie skrzypy bez problemu zniosą nawet najsroższe mrozy, nie atakują ich choroby ani szkodniki. Jedynym problem w uprawie skrzypów ozdobnych jest ich ekspansywność, dlatego najlepiej posadzić je w dużym pojemniku o głębokości minimum 30 cm lub ograniczyć inną trwałą przegrodą. Najmniej ekspansywny jest skrzyp arktyczny. Rośliny doskonale sprawują się przy oczkach wodnych, w ogrodzie bagiennym lub bezpośrednio w wodzie. Poradzą sobie też na wilgotnej rabacie. Pasują do założeń naturalistycznych, ale również nowoczesnych, minimalistycznych. Wiosną zaleca się je nisko przyciąć.
Cechy Rośliny
Termin kwitnienia: VI-VII
Wysokość z kwiatem: 100
Wysokość bez kwiata: 100
Kolor liści: zielone
Stanowisko: półcieniste, cieniste
Wymagania wodne: wilgotno
Odczyn gleby: lekko kwaśny - pH 5,6 - 6,5
Typ gleby: przeciętna ogrodowa
Mrozoodporność: 3 grupa -40,0 do -34,5
Liczba roślin na m²: 5
ozdobna z liści
naturalistyczna
zadarniająca
pojemnikowa
rabatowa
przy wodzie
Opis Gatunku
Skrzypy ogrodowe to ekspansywne, wilgociolubne, częściowo zimozielone byliny. W zależności od gatunku, osiągają różne wysokości, np skrzyp zimowy 40-150 cm, skrzyp arktyczny maksymalnie 25 cm. Rośliny wytwarzają sztywne żywozielone pędy z wyraźnie zaznaczonymi segmentami i gęstymi odgałęzieniami bocznymi przypominającymi igiełkowe liście. Od kwietnia do czerwca roślina skrzypu zimowego wytwarza pędy zarodnionośne przypominające szyszki, które skrzyp arktyczny wytwarza dopiero latem. Skrzypy preferują miejsca półcieniste i cieniste, ale poradzą sobie także w słońcu, jeśli zapewnimy im odpowiednią wilgotność. Gleby winny być gliniaste, żyzne, wilgotne o kwaśnym odczynie. Skrzyp arktyczny może rosnąć na bardzo ubogim podłożu - jest bardzo mało wymagający. Wszystkie skrzypy bez problemu zniosą nawet najsroższe mrozy, nie atakują ich choroby ani szkodniki. Jedynym problem w uprawie skrzypów ozdobnych jest ich ekspansywność, dlatego najlepiej posadzić je w dużym pojemniku o głębokości minimum 30 cm lub ograniczyć inną trwałą przegrodą. Najmniej ekspansywny jest skrzyp arktyczny. Rośliny doskonale sprawują się przy oczkach wodnych, w ogrodzie bagiennym lub bezpośrednio w wodzie. Poradzą sobie też na wilgotnej rabacie. Pasują do założeń naturalistycznych, ale również nowoczesnych, minimalistycznych. Wiosną zaleca się je nisko przyciąć.
Cechy Rośliny
Termin kwitnienia: VI-VII
Wysokość z kwiatem: 100
Wysokość bez kwiata: 100
Kolor liści: zielone
Stanowisko: półcieniste, cieniste
Wymagania wodne: wilgotno
Odczyn gleby: lekko kwaśny - pH 5,6 - 6,5
Typ gleby: przeciętna ogrodowa
Mrozoodporność: 3 grupa -40,0 do -34,5
Liczba roślin na m²: 5
ozdobna z liści
naturalistyczna
zadarniająca
pojemnikowa
rabatowa
przy wodzie
한국어로 번역
Eigenschaften der Pflanze
Artenbeschreibung
Gartenschachtelhalme sind ausladende, feuchtigkeitsliebende, teilweise immergrüne Stauden. Sie erreichen je nach Art unterschiedliche Wuchshöhen, zB Winter-Schachtelhalm 40-150 cm, Arktischer Schachtelhalm maximal 25 cm. Die Pflanzen bilden steife, leuchtend grüne Triebe mit deutlich abgegrenzten Segmenten und dichten Seitenzweigen, die nadelartigen Blättern ähneln. Von April bis Juni bildet der Winterschachtelhalm sporentragende, tannenzapfenähnliche Triebe, die der Arktische Schachtelhalm nur im Sommer bildet. Schachtelhalme bevorzugen halbschattige und schattige Plätze, kommen aber auch in der Sonne zurecht, wenn wir ihnen ausreichend Luftfeuchtigkeit bieten. Der Boden sollte lehmig, fruchtbar, feucht und sauer sein. Arktischer Schachtelhalm kann auf sehr kargen Böden wachsen und ist sehr anspruchslos. Alle Schachtelhalme überstehen selbst strengste Fröste problemlos und werden weder von Krankheiten noch von Schädlingen befallen. Das einzige Problem beim Anbau von Zierschachtelhalmen besteht darin, dass sie sehr groß werden. Daher ist es am besten, sie in einen großen Behälter mit einer Tiefe von mindestens 30 cm zu pflanzen oder sie durch eine andere dauerhafte Abtrennung einzuschränken. Am wenigsten verbreitet ist der Arktische Schachtelhalm. Die Pflanzen gedeihen gut in Teichen, im Moorgarten oder direkt im Wasser. Auch in einem feuchten Blumenbeet kommen sie gut zurecht. Sie entsprechen naturalistischen, aber auch modernen, minimalistischen Annahmen. Im Frühjahr empfiehlt sich ein tiefer Schnitt.
Merkmale der Anlage
Blütezeit: Juni-Juli
Höhe mit Blüte: 100
Höhe ohne Blüte: 100
Blattfarbe: grün
Standort: halbschattig, schattig
Wasserbedarf: feucht
Bodenreaktion: leicht sauer - pH 5,6 - 6,5
Bodenart: durchschnittlicher Garten
Frostbeständigkeit: Gruppe 3 -40,0 bis -34,5
Anzahl Pflanzen pro m²: 5
dekorativ mit Blättern
naturalistisch
verdammt
Container
Rabatt
am Wasser
Artenbeschreibung
Gartenschachtelhalme sind ausladende, feuchtigkeitsliebende, teilweise immergrüne Stauden. Sie erreichen je nach Art unterschiedliche Wuchshöhen, zB Winter-Schachtelhalm 40-150 cm, Arktischer Schachtelhalm maximal 25 cm. Die Pflanzen bilden steife, leuchtend grüne Triebe mit deutlich abgegrenzten Segmenten und dichten Seitenzweigen, die nadelartigen Blättern ähneln. Von April bis Juni bildet der Winterschachtelhalm sporentragende, tannenzapfenähnliche Triebe, die der Arktische Schachtelhalm nur im Sommer bildet. Schachtelhalme bevorzugen halbschattige und schattige Plätze, kommen aber auch in der Sonne zurecht, wenn wir ihnen ausreichend Luftfeuchtigkeit bieten. Der Boden sollte lehmig, fruchtbar, feucht und sauer sein. Arktischer Schachtelhalm kann auf sehr kargen Böden wachsen und ist sehr anspruchslos. Alle Schachtelhalme überstehen selbst strengste Fröste problemlos und werden weder von Krankheiten noch von Schädlingen befallen. Das einzige Problem beim Anbau von Zierschachtelhalmen besteht darin, dass sie sehr groß werden. Daher ist es am besten, sie in einen großen Behälter mit einer Tiefe von mindestens 30 cm zu pflanzen oder sie durch eine andere dauerhafte Abtrennung einzuschränken. Am wenigsten verbreitet ist der Arktische Schachtelhalm. Die Pflanzen gedeihen gut in Teichen, im Moorgarten oder direkt im Wasser. Auch in einem feuchten Blumenbeet kommen sie gut zurecht. Sie entsprechen naturalistischen, aber auch modernen, minimalistischen Annahmen. Im Frühjahr empfiehlt sich ein tiefer Schnitt.
Merkmale der Anlage
Blütezeit: Juni-Juli
Höhe mit Blüte: 100
Höhe ohne Blüte: 100
Blattfarbe: grün
Standort: halbschattig, schattig
Wasserbedarf: feucht
Bodenreaktion: leicht sauer - pH 5,6 - 6,5
Bodenart: durchschnittlicher Garten
Frostbeständigkeit: Gruppe 3 -40,0 bis -34,5
Anzahl Pflanzen pro m²: 5
dekorativ mit Blättern
naturalistisch
verdammt
Container
Rabatt
am Wasser
한국어로 번역
A növény jellemzői
Fajleírás
A zsurló nagy kiterjedésű, nedvességkedvelő, részben örökzöld évelő növények. Fajtól függően különböző magasságokat érnek el, pl. a téli zsurló 40-150 cm, a sarki zsurló maximum 25 cm. A növények merev, élénkzöld hajtásokat hoznak, jól látható szegmensekkel és sűrű, tűszerű levelekre emlékeztető oldalágakkal. A téli zsurlónövény áprilistól júniusig szórványosan hoz létre kúpszerű hajtásokat, amelyeket a sarkvidéki zsurló csak nyáron hoz létre. A zsurlófélék a félárnyékos és árnyékos helyeket kedvelik, de a napon is túlélik, ha megfelelő páratartalommal rendelkeznek. A talajnak agyagosnak, termékenynek, nedvesnek és savasnak kell lennie. A sarkvidéki zsurló nagyon rossz talajon is megnőhet - nagyon igénytelen. Minden zsurló könnyen elviseli a legzordabb fagyokat is, és nem támadják meg betegségek vagy kártevők. A díszlózsurló termesztésével az egyetlen probléma a kiterjedtségük, ezért a legjobb, ha legalább 30 cm-es mélységű nagy edénybe ültetjük, vagy egy másik tartós válaszfallal korlátozzuk őket. A legkevésbé kiterjedt a sarkvidéki zsurló. A növények kiválóan teljesítenek tavakban, mocsaras kertben vagy közvetlenül a vízben. A nedves virágágyással is megbirkóznak. Illik a naturalista, de egyben modern, minimalista feltevésekhez is. Tavasszal ajánlott alacsonyra vágni őket.
A növények jellemzői
Virágzás ideje: június-július
Magassága virággal: 100
Magasság virág nélkül: 100
Levél színe: zöld
Elhelyezés: részleges árnyék, árnyék
Vízigény: párás
Talajreakció: enyhén savas - pH 5,6 - 6,5
Talajtípus: átlagos kerti talaj
Fagyállóság: 3. csoport -40,0 - -34,5
Növényszám/m²: 5
dekoratív levelekkel
természethű
áztatás
tartály
kedvezmény
a víz mellett
Fajleírás
A zsurló nagy kiterjedésű, nedvességkedvelő, részben örökzöld évelő növények. Fajtól függően különböző magasságokat érnek el, pl. a téli zsurló 40-150 cm, a sarki zsurló maximum 25 cm. A növények merev, élénkzöld hajtásokat hoznak, jól látható szegmensekkel és sűrű, tűszerű levelekre emlékeztető oldalágakkal. A téli zsurlónövény áprilistól júniusig szórványosan hoz létre kúpszerű hajtásokat, amelyeket a sarkvidéki zsurló csak nyáron hoz létre. A zsurlófélék a félárnyékos és árnyékos helyeket kedvelik, de a napon is túlélik, ha megfelelő páratartalommal rendelkeznek. A talajnak agyagosnak, termékenynek, nedvesnek és savasnak kell lennie. A sarkvidéki zsurló nagyon rossz talajon is megnőhet - nagyon igénytelen. Minden zsurló könnyen elviseli a legzordabb fagyokat is, és nem támadják meg betegségek vagy kártevők. A díszlózsurló termesztésével az egyetlen probléma a kiterjedtségük, ezért a legjobb, ha legalább 30 cm-es mélységű nagy edénybe ültetjük, vagy egy másik tartós válaszfallal korlátozzuk őket. A legkevésbé kiterjedt a sarkvidéki zsurló. A növények kiválóan teljesítenek tavakban, mocsaras kertben vagy közvetlenül a vízben. A nedves virágágyással is megbirkóznak. Illik a naturalista, de egyben modern, minimalista feltevésekhez is. Tavasszal ajánlott alacsonyra vágni őket.
A növények jellemzői
Virágzás ideje: június-július
Magassága virággal: 100
Magasság virág nélkül: 100
Levél színe: zöld
Elhelyezés: részleges árnyék, árnyék
Vízigény: párás
Talajreakció: enyhén savas - pH 5,6 - 6,5
Talajtípus: átlagos kerti talaj
Fagyállóság: 3. csoport -40,0 - -34,5
Növényszám/m²: 5
dekoratív levelekkel
természethű
áztatás
tartály
kedvezmény
a víz mellett
한국어로 번역
Charakteristika rastliny
Popis druhu
Prasličky záhradné sú expanzívne, vlhkomilné, čiastočne vždyzelené trvalky. V závislosti od druhu dosahujú rôznu výšku, napr. praslička zimná 40-150 cm, praslička arktická maximálne 25 cm. Rastliny vytvárajú tuhé, živé zelené výhonky s jasne vyznačenými segmentmi a hustými bočnými vetvami pripomínajúcimi ihličnaté listy. Od apríla do júna vytvára zimná praslička výtrusné výhonky, ktoré pripomínajú šišky, ktoré praslička arktická produkuje iba v lete. Prasličky obľubujú polotienisté a tienisté miesta, ale poradí si aj na slnku, ak im zabezpečíme primeranú vlhkosť. Pôda by mala byť hlinitá, úrodná, vlhká a kyslá. Arktická praslička môže rásť aj na veľmi chudobnej pôde – je veľmi nenáročná. Všetky prasličky bez problémov znesú aj najväčšie mrazy a nenapádajú ich choroby ani škodcovia. Jediným problémom pri pestovaní okrasných prasličiek je ich rozpínavosť, preto je najlepšie ich vysadiť do veľkej nádoby s hĺbkou aspoň 30 cm alebo obmedziť inou trvalou priečkou. Najmenej expanzívna je praslička arktická. Rastlinám sa dobre darí v jazierkach, v rašeliniskách alebo priamo vo vode. Dobre si poradia aj vo vlhkom záhone. Vyhovujú naturalistickým predpokladom, ale aj moderným, minimalistickým. Na jar sa odporúča znížiť ich nízko.
Vlastnosti rastliny
Doba kvitnutia: jún-júl
Výška s kvetom: 100
Výška bez kvetu: 100
Farba listu: zelená
Miesto: polotienisté, tienisté
Požiadavky na vodu: vlhká
Pôdna reakcia: mierne kyslá - pH 5,6 - 6,5
Typ pôdy: priemerná záhrada
Mrazuvzdornosť: skupina 3 -40,0 až -34,5
Počet rastlín na m²: 5
ozdobné listami
naturalistický
sypanie
kontajner
zľava
pri vode
Popis druhu
Prasličky záhradné sú expanzívne, vlhkomilné, čiastočne vždyzelené trvalky. V závislosti od druhu dosahujú rôznu výšku, napr. praslička zimná 40-150 cm, praslička arktická maximálne 25 cm. Rastliny vytvárajú tuhé, živé zelené výhonky s jasne vyznačenými segmentmi a hustými bočnými vetvami pripomínajúcimi ihličnaté listy. Od apríla do júna vytvára zimná praslička výtrusné výhonky, ktoré pripomínajú šišky, ktoré praslička arktická produkuje iba v lete. Prasličky obľubujú polotienisté a tienisté miesta, ale poradí si aj na slnku, ak im zabezpečíme primeranú vlhkosť. Pôda by mala byť hlinitá, úrodná, vlhká a kyslá. Arktická praslička môže rásť aj na veľmi chudobnej pôde – je veľmi nenáročná. Všetky prasličky bez problémov znesú aj najväčšie mrazy a nenapádajú ich choroby ani škodcovia. Jediným problémom pri pestovaní okrasných prasličiek je ich rozpínavosť, preto je najlepšie ich vysadiť do veľkej nádoby s hĺbkou aspoň 30 cm alebo obmedziť inou trvalou priečkou. Najmenej expanzívna je praslička arktická. Rastlinám sa dobre darí v jazierkach, v rašeliniskách alebo priamo vo vode. Dobre si poradia aj vo vlhkom záhone. Vyhovujú naturalistickým predpokladom, ale aj moderným, minimalistickým. Na jar sa odporúča znížiť ich nízko.
Vlastnosti rastliny
Doba kvitnutia: jún-júl
Výška s kvetom: 100
Výška bez kvetu: 100
Farba listu: zelená
Miesto: polotienisté, tienisté
Požiadavky na vodu: vlhká
Pôdna reakcia: mierne kyslá - pH 5,6 - 6,5
Typ pôdy: priemerná záhrada
Mrazuvzdornosť: skupina 3 -40,0 až -34,5
Počet rastlín na m²: 5
ozdobné listami
naturalistický
sypanie
kontajner
zľava
pri vode
한국어로 번역
Augalo charakteristikos
Rūšių aprašymas
Asiūkliai – ekspansyvūs, mėgstantys drėgmę, iš dalies visžaliai daugiamečiai augalai. Priklausomai nuo rūšies, jie pasiekia skirtingą aukštį, pvz., žieminis asiūklis 40-150 cm, arktinis asiūklis daugiausiai 25 cm. Augalai išaugina standžius, ryškius žalius ūglius su aiškiai pažymėtais segmentais ir tankiomis šoninėmis šakomis, primenančiomis adatinius lapus. Nuo balandžio iki birželio mėnesio žieminis asiūklis išaugina pavienius ūglius, primenančius kūgius, kuriuos arktinis asiūklis išaugina tik vasarą. Asiūkliai mėgsta pusiau pavėsingas ir pavėsingas vietas, tačiau gali išgyventi ir saulėje, jei joms bus suteikta pakankamai drėgmės. Dirva turi būti molinga, derlinga, drėgna ir rūgšti. Arktinis asiūklis gali augti labai skurdžioje dirvoje – jis labai nereiklus. Visi asiūkliai lengvai ištveria net ir stipriausius šalčius, jų nepuola ligos ar kenkėjai. Vienintelė problema auginant dekoratyvinius asiūklius yra jų platumas, todėl geriausia juos sodinti į didelį konteinerį, kurio gylis ne mažesnis kaip 30 cm, arba apriboti kita nuolatine pertvara. Mažiausiai išsiplėtęs yra arktinis asiūklis. Augalai puikiai auga tvenkiniuose, pelkėtame sode arba tiesiai vandenyje. Jie taip pat susidoros su drėgna gėlių lova. Jie atitinka natūralistines, bet ir modernias, minimalistines prielaidas. Pavasarį juos rekomenduojama nupjauti žemai.
Augalų savybės
Žydėjimo data: birželio-liepos mėn
Aukštis su gėle: 100
Aukštis be gėlių: 100
Lapų spalva: žalia
Padėtis: dalinis pavėsis, pavėsis
Vandens reikalavimai: drėgnas
Dirvos reakcija: silpnai rūgšti – pH 5,6 – 6,5
Dirvožemio tipas: vidutinis sodo dirvožemis
Atsparumas šalčiui: 3 grupė -40,0 iki -34,5
Augalų skaičius m²: 5
dekoratyvūs su lapeliais
natūralistinis
velimas
konteineris
nuolaida
prie vandens
Rūšių aprašymas
Asiūkliai – ekspansyvūs, mėgstantys drėgmę, iš dalies visžaliai daugiamečiai augalai. Priklausomai nuo rūšies, jie pasiekia skirtingą aukštį, pvz., žieminis asiūklis 40-150 cm, arktinis asiūklis daugiausiai 25 cm. Augalai išaugina standžius, ryškius žalius ūglius su aiškiai pažymėtais segmentais ir tankiomis šoninėmis šakomis, primenančiomis adatinius lapus. Nuo balandžio iki birželio mėnesio žieminis asiūklis išaugina pavienius ūglius, primenančius kūgius, kuriuos arktinis asiūklis išaugina tik vasarą. Asiūkliai mėgsta pusiau pavėsingas ir pavėsingas vietas, tačiau gali išgyventi ir saulėje, jei joms bus suteikta pakankamai drėgmės. Dirva turi būti molinga, derlinga, drėgna ir rūgšti. Arktinis asiūklis gali augti labai skurdžioje dirvoje – jis labai nereiklus. Visi asiūkliai lengvai ištveria net ir stipriausius šalčius, jų nepuola ligos ar kenkėjai. Vienintelė problema auginant dekoratyvinius asiūklius yra jų platumas, todėl geriausia juos sodinti į didelį konteinerį, kurio gylis ne mažesnis kaip 30 cm, arba apriboti kita nuolatine pertvara. Mažiausiai išsiplėtęs yra arktinis asiūklis. Augalai puikiai auga tvenkiniuose, pelkėtame sode arba tiesiai vandenyje. Jie taip pat susidoros su drėgna gėlių lova. Jie atitinka natūralistines, bet ir modernias, minimalistines prielaidas. Pavasarį juos rekomenduojama nupjauti žemai.
Augalų savybės
Žydėjimo data: birželio-liepos mėn
Aukštis su gėle: 100
Aukštis be gėlių: 100
Lapų spalva: žalia
Padėtis: dalinis pavėsis, pavėsis
Vandens reikalavimai: drėgnas
Dirvos reakcija: silpnai rūgšti – pH 5,6 – 6,5
Dirvožemio tipas: vidutinis sodo dirvožemis
Atsparumas šalčiui: 3 grupė -40,0 iki -34,5
Augalų skaičius m²: 5
dekoratyvūs su lapeliais
natūralistinis
velimas
konteineris
nuolaida
prie vandens
한국어로 번역
Augu raksturojums
Sugas apraksts
Dārza kosas ir ekspansīvas, mitrumu mīlošas, daļēji mūžzaļas ziemcietes. Atkarībā no sugas tie sasniedz dažādus augstumus, piem. ziemas kosa 40-150 cm, Arktiskā kosa maksimums 25 cm. Augi veido stīvus, spilgti zaļus dzinumus ar skaidri iezīmētiem segmentiem un blīviem sānu zariem, kas atgādina adatām līdzīgas lapas. No aprīļa līdz jūnijam ziemas kosa veido sporas dzinumus, kas atgādina priežu čiekurus, ko arktiskais kosa ražo tikai vasarā. Zirgastes dod priekšroku pusēnainām un ēnainām vietām, taču tās tiks galā arī saulē, ja nodrošināsim tām atbilstošu mitrumu. Augsnei jābūt mālainai, auglīgai, mitrai un skābai. Arktiskā kosa var augt ļoti nabadzīgā augsnē – tā ir ļoti mazprasīga. Visas kosas bez problēmām iztur pat vissmagākās salnas, un tām neuzbrūk slimības vai kaitēkļi. Vienīgā problēma ar dekoratīvo kosu audzēšanu ir to ekspansivitāte, tāpēc vislabāk tos stādīt lielā traukā ar vismaz 30 cm dziļumu vai ierobežot ar citu pastāvīgu starpsienu. Vismazāk ekspansīvs ir arktiskais kosa. Augi labi turas dīķos, purva dārzā vai tieši ūdenī. Viņi labi tiks galā arī mitrā puķu dobē. Tie atbilst naturālistiskiem pieņēmumiem, bet arī moderniem, minimālistiskiem pieņēmumiem. Pavasarī ieteicams tos zemu apgriezt.
Augu īpašības
Ziedēšanas periods: jūnijs-jūlijs
Augstums ar ziedu: 100
Augstums bez zieda: 100
Lapu krāsa: zaļa
Atrašanās vieta: daļēji ēna, ēna
Ūdens prasības: mitrs
Augsnes reakcija: viegli skāba - pH 5,6 - 6,5
Augsnes tips: vidējs dārzs
Salizturība: 3. grupa -40,0 līdz -34,5
Stādu skaits uz m²: 5
dekoratīvs ar lapām
naturālistisks
smērēšana
konteiners
atlaide
pie ūdens
Sugas apraksts
Dārza kosas ir ekspansīvas, mitrumu mīlošas, daļēji mūžzaļas ziemcietes. Atkarībā no sugas tie sasniedz dažādus augstumus, piem. ziemas kosa 40-150 cm, Arktiskā kosa maksimums 25 cm. Augi veido stīvus, spilgti zaļus dzinumus ar skaidri iezīmētiem segmentiem un blīviem sānu zariem, kas atgādina adatām līdzīgas lapas. No aprīļa līdz jūnijam ziemas kosa veido sporas dzinumus, kas atgādina priežu čiekurus, ko arktiskais kosa ražo tikai vasarā. Zirgastes dod priekšroku pusēnainām un ēnainām vietām, taču tās tiks galā arī saulē, ja nodrošināsim tām atbilstošu mitrumu. Augsnei jābūt mālainai, auglīgai, mitrai un skābai. Arktiskā kosa var augt ļoti nabadzīgā augsnē – tā ir ļoti mazprasīga. Visas kosas bez problēmām iztur pat vissmagākās salnas, un tām neuzbrūk slimības vai kaitēkļi. Vienīgā problēma ar dekoratīvo kosu audzēšanu ir to ekspansivitāte, tāpēc vislabāk tos stādīt lielā traukā ar vismaz 30 cm dziļumu vai ierobežot ar citu pastāvīgu starpsienu. Vismazāk ekspansīvs ir arktiskais kosa. Augi labi turas dīķos, purva dārzā vai tieši ūdenī. Viņi labi tiks galā arī mitrā puķu dobē. Tie atbilst naturālistiskiem pieņēmumiem, bet arī moderniem, minimālistiskiem pieņēmumiem. Pavasarī ieteicams tos zemu apgriezt.
Augu īpašības
Ziedēšanas periods: jūnijs-jūlijs
Augstums ar ziedu: 100
Augstums bez zieda: 100
Lapu krāsa: zaļa
Atrašanās vieta: daļēji ēna, ēna
Ūdens prasības: mitrs
Augsnes reakcija: viegli skāba - pH 5,6 - 6,5
Augsnes tips: vidējs dārzs
Salizturība: 3. grupa -40,0 līdz -34,5
Stādu skaits uz m²: 5
dekoratīvs ar lapām
naturālistisks
smērēšana
konteiners
atlaide
pie ūdens
설명
폭:
1 cm
높이:
1 cm
중요
이 오퍼는 단지 안내용입니다. 더 정확한 정보는 판매자에게 요청하십시오.
구매 정보
안전 정보
판매자 검증
저렴한 가격에 장비를 구매하기로 결정했다면, 진짜 판매자와 연락을 취하고 있는지 확인하십시오. 장비 소유자에 대한 정보를 최대한 많이 알아내십시오. 사기 방법 중 하나는 자신이 실제 회사인 것처럼 가장하는 것도 있습니다. 의심이 든다면, 당사가 추가적인 규제를 할 수 있도록 피드백 양식을 통해 이에 대해 알려주십시오.
가격 확인
구매를 결정하기 전에, 몇 가지 판매 오퍼를 자세히 검토하여 선택한 장비의 평균 가격을 파악하십시오. 마음에 드는 오퍼의 가격이 유사한 매물보다 훨씬 더 저렴하다면 다시 생각해보십시오. 가격 차이가 확연히 클 경우, 숨겨진 결함이 있거나 판매자가 사기 행위를 시도하는 것일 수 있습니다.
유사한 장비의 평균 가격과 너무 가격 차이가 심한 제품은 구매하지 마십시오.
수상한 약속이나 선불 상품에 동의하지 마십시오. 의심스럽다면, 주저하지 말고 세부 정보를 명확히 밝히거나, 장비의 추가 사진 및 서류를 요구하거나, 문서의 진본성을 확인하거나, 기타 질문을 하십시오.
의심스러운 선불 요구
가장 흔한 사기 유형입니다. 불공정한 판매자가 장비 구매 권리를 "예약"해야 한다는 명목으로 일정액의 선금을 요구할 수 있습니다. 그 다음, 사기꾼이 거액을 편취하고 사라져서 더 이상 연락이 되지 않을 수 있습니다.
이 사기 수법에는 다음과 같은 다양한 유형이 있습니다.
- 카드에 선금 이체
- 연락 도중 판매자가 의심스럽다면, 자금 이체 절차를 확인하는 서류 없이 선금을 지급하지 마십시오.
- "신탁" 계좌에 이체
- 이러한 요청이 있다면 주의해야 하며, 아마도 대개는 사기꾼일 확률이 높습니다.
- 유사한 이름의 회사 계정으로 이체
- 주의하십시오. 사기꾼들은 이름을 살짝만 바꿔 잘 알려진 회사로 가장하곤 합니다. 회사 이름이 미심쩍다면 자금을 이체하지 마십시오.
- 실제 회사의 청구서에 신원 정보만 대체
- 이체를 실행하기 전에, 제시된 정보가 올바르며, 지정한 회사와 일치하는지 여부를 확인하십시오.
사기를 발견하셨습니까?
저희에게 알려주십시오
메시지 보내기
판매자 연락처
RosaĆwik
Agroline 활동 기간 1년
4.7
리뷰 343개
판매자 구독
+48 516 19...
표시
+48 516 194 880
+48 602 60...
표시
+48 602 606 451
판매자에게 문의
PDF
공유
Facebook
WhatsApp
Viber
Telegram
기계류나 차량을 판매하고 계십니까?
저희와 함께라면 가능합니다!
유사한 광고
€7.09
PLN 30
≈ ₩12,160
관상용 관목
RosaĆwik
Agroline 활동 기간 1년
판매자에게 연락



















